Image
Nekončený rad

Poznáte to. Čakanie v rade. Zvlášť v tomto období tak

známa skutočnosť. Otrava. Strata času. Pozeranie

do mobilu. Nekonečná nuda.

Možno nervozita, hnev, frustrácia.

 

A čo tak čas na prax? Všímavosť, meditáciu, maximálne využitie priestoru , ktorý si nás zrazu našiel. Chvíľa nášho života, ktorú si môžeme buď odpriať a tak si kúsok po kúsku “minúť” svoj život, alebo sa na to skúsiť pozrieť inak.

 

Čakanie je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Čakáme kým prídeme na svet, kým začneme chodiť, kým príde škola, kým sa skončí škola, kým zarobíme prvé peniaze, kým ich budeme môcť minúť, kým príde láska, deti, čas na deti, kým deti konečne odídu, kým budeme mať čas. Až na to, že keď ho konečne máme, zvyčajne sa ho snažíme čo najrýchlejšie minúť, aby už prišlo niečo ďalšie.                                                        

                                                                                                                               

Čakanie je ten najlepší moment, kedy sa máme naplno možnosť ponoriť do prítomného okamžiku. Cvičiť si všímavosť. Pozornosť. Proste tu naplno byť.

 

Prinášame zopár tipov, ako tak urobiť, možno práve zajtra pred poštou :)

 

Pravdepodobne v tom rade čakáte na niečo konkrétne. Všimnite si, čo to je. Je dosť možné, že to nie je to, čo vás čaká na konci radu. Možno je to poobedná káva, nohy vyložené na stole, alebo skutočne, možno práve príjemná pani za priehradkou. Buďte konkrétni a úprimní.

 

Ako vyzerá priestor kde stojíte? Čo máte pod nohami? Čo je okolo vás? Zmenilo sa tam niečo od posledného razu keď ste tam boli? Aká je obloha? Aké farby vo vašom okolí sa vám páčia? Čo vás irituje? Ako sa vás dotýka vzduch? Čo cítite na pokožke svojho tela? Je pocit na pokožke vašej tváre iný ako na vašich dlaniach?

 

Uvedomte si svoje pocity. Čokoľvek zachytíte, hoci aj netrpezlivosť alebo nervozitu, zmäknite v tom. V tele cítime v jednom momente množstvo, často aj protichodným pocitov. Aké sú tie vaše? Majú všetky meno? Sú niektoré, ktoré sú príjemné a iné vôbec nie?

 

Všimnite si ako na čakanie reaguje vaše telo. Prišla únava a opustili vás všetky sily? Je energia neustáleho vnútorného pohybu vo vás silnejšia ako nohy, ktorými stojíte na jednom mieste a vaše telo je v neustálom pohybe a tak prestupujte z nohy na nohu? Podvedome siahate po mobile? Zívate? Chvíľku naplno dovoľte svojmu telu sa naplno prejaviť a potom opäť preberte kontrolu. Postavte sa oboma nohami pevne na zem. Cez podrážku topánok vnímajte pevnosť zeme. Výdychom uvoľnite všetko svalstvo v tele, ktoré môžete. Len to, ktoré nepotrebujete na udržanie postoja, aby okolostojaci nepribehli v panike, keď sa s plným výdychom zosuniete na zem. Uvoľnite sánku. Všimnite si, čo všetko sa vo vašom tele deje, bez toho, aby ste k tomu akokoľvek prispeli.

 

Všímajte si dych, srdce, žmurkanie očí, samovoľný pohyb uší za zvukom. Dovoľte si dychom preskenovať celé svoje telo a s každým dychom si uvedomte ďalší kúsok. Všimnite si, či sú miesta, kde dych neprúdi, alebo ktoré sa vnímajú ťažšie. Len tak, aby ste vedeli, či také vôbec sú.

 

Ak sa v rade pohnete dopredu, pokračujte v pozorovaní tela. Keď sa pohnete dopredu, čím pohnete prvým?

 

Uvoľníte sa, alebo naopak, radosť z posunu vaše telo opäť napne a nabudí? Všimnite si aj to, ako sa vaše telo bude  cítiť, keď sa čakanie skončí? Príde uvoľnenie, alebo ďalšie napätie z toho, čo je ďalej pred vami?

 

Vaše čakanie sa pravdepodobne skončilo. Možno ste dokonca mali málo času :)

 

Čo ste o sebe stihli zistiť?