Image
Rozostup brušných svalov - Diastáza

Povedzme si najprv  ČO JE DIASTÁZA?

Priamy brušný sval / rectus abdominis / je párový sval. Delia sa na ľavý a pravý. Tvoria prednú stranu brucha. Tieto dve časti sú spojené bielym tkanivom, väzivom nazývaným LINEA ALBA. 


Diastáza brušných svalov / alebo brušné oddelenie, rozostup priamych brušných svalov/ vzniká rozostúpením dvoch častí brušného svalu od seba, prípadne jeho natiahnutím dopredu a do strán. 


Pôsobením vnútrobrušného tlaku - napr. počas tehotenstva, keď maternica niekoľkonásobne zväčší svoj objem. Deje sa tak preto, aby nedošlo ku stlačeniu vnútorných orgánov, a aby sa vytvorilo miesto pre bábätko.

Čo sa vlastne naťahuje? Práve už spomínaná linea alba, väzivo medzi priamymi brušnými svalmi. Táto musí byť dostatočne pružná, aby sa dokázala prispôsobiť rastúcemu brušku, avšak po pôrode sa musí vrátiť do svojho pôvodného stavu. Problém nastáva, ak sa tak nestane. Vtedy sa svaly oddelia a vytvorí sa medzera. Oslabené a málo elastické väzivo nedokáže udržať vnútorné orgány, tie sa vydúvajú von a spôsobujú ovisnuté bruško alebo vystúpený sa hrebeň v oblasti pupka.

Práve ovisnuté bruško je to, čo nás na diastázu môže najčastejšie upozorniť - aj napriek tomu že pravidelne cvičíme. Často sú však aj bolesti v chrbte, stresová inkontinencia / pri kašli, smiechu, cvičení, kýchaní, smrkaní/, zle držanie tela, vystúpený pupok, tráviace a črevné problémy, alebo nefunkčný hlboký stabilizačný systém. Diastáza býva často spojená aj s ochabnutím svalov panvového dna.

Tehotenstvo ale nemusí byť nutne jedinou príčinou. Diastázu mávajú aj deti a muži. U nich býva často spôsobená
vytváraním extrémneho tlaku v bruchu, napr. nesprávnym dvíhaním ťažkých bremien alebo nevhodným športovým zaťažením. Diastázu mávajú tiež novorodenci, u ktorých ale postupným vývojom zaniká.
 

Samovyšetrenie
Ľahneme si na chrbát s pokrčenými nohami v kolenách. Chodidlá na zemi. Zdvihneme mierne ramená a hlavu nad zem smerom ku kolenám. Tým sa nám aktivujú brušné svaly. Rukou si kľudne môžeme prehmatať celú líniu od hrudnej kosti až po lonovú sponu – líniu, kadiaľ prechádza tkanivo linea alba. Mali by sme cítiť dve tvrdé časti na pravej a ľavej strane, to sú priame brušné svaly. Uvoľníme ramená a hlavu na zem.  

Následne si položíme tri prostredné prsty do pupku. Nasmerujeme ich v smere našich chodidiel. Povolíme brušné svaly a zdvihneme hlavu. Uvoľnenie brušných svalov je pri teste dôležité, pretože ak ich zatneme, výsledok bude skreslený a diastáza bude vyzerať menšia , než v skutočnosti je. 

Dôležité je aj to, ako vysoko zdvihneme hlavu. Ak ju zdvihneme privysoko, príliš zapojíme svaly, ktoré následne idú bližšie k sebe. Pre presnosť merania je teda dôležité merať rozostup hneď ako pocítime , že sa svaly začali pohybovať. Možno budeme musieť dvíhať hlavu niekoľkokrát , než naozaj pocítime , ako svaly pracujú.

Cieľom je určiť, koľko prstov sa vojde do priestoru medzi oboma priamymi brušnými svalmi a v akom stave je naše väzivo. 
Čim hlbšie vojdú naše prsty smerom ku chrbtici, tým je slabšie.
Udáva sa, že rozostup na 1-2 prsty je normálny, no závisí tiež od pevnosti väziva. Ak je rozostup väčší, treba spozornieť !
Ak sa pri zdvíhaní hlavy robia na bruchu hrče, budeme musieť použiť viac prstov, 
a niekedy, ak je diastáza naozaj veľká, aj obe ruky.

Netreba sa však trápiť, ak máme diastázu už dlho. Tento problém sa dá riešiť aj niekoľko rokov po pôrode. Najlepší je individuálny prístup a individuálna terapia, keďže je veľmi dôležité správne prevedenie cviku a najmä správne dýchanie. Náprava však nie je len o cvikoch, ale aj o správnom držaní tela a o ďalších pohybových návykoch, ktoré máme. 
 

Image
Diastáza článok
Image
Diastáza článok